Ako umelec je rešpektovaný nielen na Slovensku, ale aj v Česku, o čom
svedčí fakt, že účinkoval v mnohých kvalitných projektoch tamojšej
filmovej scény.
V súvislosti so svojou profesiou a jej hlavným cieľom vo vzťahu k divákovi pre TASR poznamenal: "Chcem
dúfať, že divadlo ti ponúka priestor, aby si pochopil, že v bolesti,
strachu a v sklamaní nie si sám. Keď nastane tento priaznivý moment
medzi javiskom a hľadiskom, že si takto porozumiete, a keď poskytneš z
toho javiska cez tvoju kreáciu určitý katarzný moment, tak chcem dúfať,
že naše snaženie má zmysel."
V nedeľu (16. 7.) sa Huba dožíva 80 rokov.
Syn herca Mikuláša Hubu a opernej speváčky Márie Kišonovej-Hubovej sa
narodil 16. júla 1943 v Bratislave. Po absolvovaní herectva na Vysokej
škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave získal v roku 1964 angažmán vo
vtedajšom Štátnom divadle Košice. Po návrate do Bratislavy nastúpil v
lete 1967 do Divadla poézie, o rok na to sa stal členom súboru Divadla
na Korze, kde pôsobil až do jeho zatvorenia v roku 1971.
Herecké skúsenosti naberal aj na Novej scéne (1971 - 1976). Členom
Činohry SND sa stal v roku 1976 a je ním dodnes. Ako uviedol pre TASR,
počas svojej kariéry sa stretol s viacerými hereckými výzvami. Jednou z
nich bolo stvárnenie postavy generála Henricha z hry Popol a vášeň,
ktorú napísal Christopher Hampton na námet románu Sviece dohárajú od
Sándora Máraia. Na doskách SND bola nedávno hra reprízovaná po 240. raz.
"Keď doniesla Darinka Abrahámová (pozn. dramaturgička SND) dielo
Popol a vášeň, ktoré dramatizoval Hampton, tak som sa ju snažil
upozorniť, že je to krásny, ale komplikovaný a hlboký text. Obával som
sa, že to zahráme len päť- či šesťkrát. Postava Henricha sa mi v tomto
období života spojila s mnohými mojimi životnými názormi a skúsenosťami.
Zo starších postáv je ikona hereckého života Hamlet. Herec má obdobie
pred Hamletom a po Hamletovi. Som šťastný, že som ho našiel na ceste
svojím hereckým osudom. Postava Leóna Glembaya z Krležovej hry Páni
Glembayovci je tiež moja srdcovka," uviedol Huba, ktorý sa od 90. rokov minulého storočia venuje aj divadelnej réžii.
Úlohy režiséra sa zhostil napríklad v Činohre i Opere SND, v Štátnej
opere v Banskej Bystrici i v rámci Letných Shakespearovských slávností v
Prahe. Spolupracoval tiež s českými divadlami i s Jókaiho divadlom v
Komárne. Z inscenácií, pod ktoré sa režisérsky podpísal, možno spomenúť
Višňový sad či legendárnu Tančiareň. V roku 2022 znovu oživil veľmi
úspešnú monodrámu Kontrabas, v ktorej exceluje ako muzikant bilancujúci
svoj osobný aj profesijný život.
Na otázku, prečo sa popri svojej hereckej vyťaženosti pustil aj do režírovania, povedal: "Herecká
profesia je extrémne závislá od mnohých faktorov. Najhrôzostrašnejšie
je, keď skúšate s niekým, s kým si nie celkom rozumiete. On vám vysvetlí
súvislosti toho diania na javisku a v tej dráme úplne odlišne, ako si
vy myslíte, že by to malo byť. Na skúškach sa nedohodnete na spoločnom
obraze, ale je tu premiéra a vy musíte ísť na javisko budiac
presvedčenie, že tomu veríte. A tento stav pre dospelého chlapa začína
byť nepredstaviteľne nepohodlný. Zasadzovať sa o niečo, čomu neveríš.
Zúfalstvo, že sa mi to párkrát prihodilo, ma posmelilo v tom, že som sa
rozhodol prevziať zodpovednosť za celý tvar inscenácie a skúsiť
režírovať."
Z filmov, ktorých bol súčasťou, možno spomenúť snímky, ako Do zbrane,
kuruci! (1974), Fany (1995), Kuře melancholik (1999), Musíme si pomáhat
(2000), Štěstí (2005) či Obsluhoval jsem anglického krále (2006). Za
rolu vrchného čašníka Skřivánka v tomto filme získal ocenenie Slnko v
sieti i Českého leva.
V snímke Kawasakiho růže (2009) vytvoril postavu renomovaného
psychiatra, morálnej autority, ktorý má pri príležitosti výročia
založenia republiky získať významné štátne ocenenie. Diváci ocenili
Hubov majstrovský part, predovšetkým uveriteľnosť a ľudskosť jeho
postavy. Cenu českej filmovej kritiky získal za postavu T. G. Masaryka v
historickej dráme Hovory s TGM (2018).
Za svoj umelecký prínos získal Huba mnoho ocenení. Prezident Českej
republiky Václav Havel mu v januári 2003 udelil štátne vyznamenanie ČR -
Medailu 1. stupňa za vynikajúce umelecké výsledky. V rámci
medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest v Trenčíne si v júni
2013 prevzal ďalšiu cenu ako uznanie svojho talentu - repliku
prestížneho ocenenia Hercova misia. Prezident SR Andrej Kiska mu v roku
2017 udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za dlhoročné mimoriadne
zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj
divadelného a filmového umenia.
Huba, ktorý viac ako 30 rokov pôsobil ako profesor na Divadelnej fakulte
VŠMU, sa angažoval aj v politike. Od 9. júna do 27. augusta 1990 bol
poslancom Slovenskej národnej rady za hnutie Verejnosť proti násiliu.
Poverený vykonávaním funkcie riaditeľa Činohry SND bol od 16. októbra
2005 do 15. apríla 2006. S manželkou, profesorkou tanca, Dagmar Hubovou
majú dve dcéry.
Napriek všeobecnému uznaniu a obdivu sa stavia k svojej úspešnej kariére pokorne. "Sebou
očarený človek si odpúšťa, nejde na doraz svojich schopností. V momente
sebaočarenia prestaneš uvažovať, prestaneš chápať, začneš chápať iba po
určitú hĺbku. Dostojevského veta, že len utrpenie ťa robí múdrym, je
veľmi platná. Potrebuješ v živote mieru neistoty, určitú mieru utrpenia,
aby si zmúdrel. A v rámci tohto zmúdrenia možno dospeješ aj k tomu, že
byť sebou očarený je veľmi nebezpečné a kontraproduktívne," uviedol pre TASR Huba.